Sv Hildegard z Bingenu vo svojom diele Physica popisuje silu šalvie: „Šalvia je teplej a suchej povahy , rastie skôr v dôsledku tepla Slnka než v dôsledku vlahy zeme. A je užitočná proti šťavám nemocným , pretože je suchá. Surová a varená dobrá je k jedlu pre toho, koho trápia šťavy škodlivé, pretože ona tieto potlačuje. Vezmi teda šalviu a na prášok ju rozomeľ, jedz prášok ten s chlebom a prebytok špatných štiav v tebe to umenší. A kto z veci špinavý smrad utrpí, nech šalviu do nosa si strčí a to mu prospeje“.

Šalvia lekárska ( Salvia officinalis L.)

História

Od antiky sú listy zo šalvie pokladané za symbol večného života a mnohostranne i používané. Rozsiahla liečivá sila tejto rastliny ako univerzálneho lieku zaznieva už v botanickom názve: šalvia sa môže odvodzovať od salvare, liečiť. Dioskurides chváli jej močopudnú silu , silu podporovať menštruáciu, hojiť rany a zastavovať krvácanie. I v kláštornom liečiteľstve zostala šalvia veľmi obľúbená ako liečivka: Karol Veľký rozkázal jej pestovanie v Capitulare de vilis, bola zastúpená i v bylinkových záhradách známeho plánu kláštora v Sankt Gallenu. Walahfrid Strabo bol silami šalvie tak nadšený, že vo svojom diele Hortulus ju uvádza hneď na prvom mieste a dknca jej prisudzuje ,že môže lieči väčšinu chorôb človeka.. ako veľkú prestíž šalvia mala, dokladá i Regimen sagitaris salernitanum, jeho chvála na šalviu vrcholí otázkou: “Prečo vlastne zomrie človek, ktorému na záhrade rastie šalvia? Šalvia dokáže nápravu, šalvia, ta rada prírodu.“ Najneskôr od 16.storočia je doložené i kozmetické použitie: vtedy sa listy šalvie s obľubou využívali ako „kefka na zuby“ Čo podľa dnešných vedomostí protizápalových a antibakteriálnych účinných látok dáva zmysel.

Pôvod a pestovanie

Šalvia lekárska patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Je domovom v celom Stredomorí. Vonný poloker, v dolnej časti drevnatý, dáva prednosť výslunným stanovištiam na suchých pôdach. Nezamieňať za našu šalviu lúčnu.

• 

Používané časti a obsahové látky

V liečiteľstve sa používa predovšetkým list šalvie, vzácne i vňať. Listy obsahujú silicu, triesloviny a horčiny, flavonoidy, ktoré pôsobia antibakteriálne a antivirózne, sťahujúco (adstringentne) a potopudne a podporujú trávenie.

Oblasť použitia

Vedecky uznávané je zvonku použitie šalviového listu pri zápaloch sliznice a v ústach a krku a pri zažívacích ťažkostiach a vnútorné užitie pri zvýšenej potivosti. V empirickom liečiteľstve sa šalvia doporučuje i ako pomoc pri odstavení kojencov, pretože má znižovať sekréciu mlieka. Okrem toho sa používa pri astme, bronchiálnych kataroch, diabetu, srdcovej slabosti a bolesti hlavy.

Aplikačná forma a dávkovanie

Šalviový list sa môže užívať vo forme čaju (denná dávka 4 až 6 gramov), silice(denná dávka 0,1 až 0,3 gramov) a tinktúry (denná dávka 2,5 až 7,5gramov). Pri zápaloch v krku a hltane sa osvedčili výplachy šalviovým čajom, kloktať niekoľkokrát denne. Hodí sa i na omývanie rán a kúpeľom. Proti nadmernému poteniu sa dávajú 2 až 3 lyžičky čajového listu na šálku čaje. Takúto vysokú dávku , ktorá je potrebná pre žiadaný efekt, však citlivý žalúdok zle znáša. List šalvie lekárskej je vynikajúce korenie do náplne, k príprave rýb a mäsa. Silice sa používajú v kozmetike, napríklad do ústnych vôd a zubných past.

Kontraindikácie: Čisté silice a alkoholové extrakty by sa nemali užívať v tehotenstve. Doporučuje sa neužívať šalviu bez prerušenia dlhšie než 4 týždne. Vzhľadom na obsah tujónu nemajú šalviu užívať epileptici.

Nežiadúce vedľajšie účinky: Pri predávkovaní (15gramov) a trvalom užívaní sa môžu vyskytnúť napr. kŕče alebo pocit horúčavy a závrať

Zdroj: Z nemeckého originálu Hanbuch der Klosterheilkunde, Dr Johanes Gottfried Mayer, Dr.med.Bernard Uehleke, páter Kilian Saum – vydaného nakladatelstvom Zabert Sandmann v Mníchove r 2002

Na záver ešte slovo sv. Hildegard.

Sv Hildegard doporučuje užívať šalviové listy pri zapáchajúcom dychu, oslabený močovom mechúr, pri zápale močového mechúra, infekcii močových ciest, zahlienení pôsobením toxínov z prostredia, nevhodných diétach, infekčných ochoreniach , žalúdočných vredoch a pri vracaní krvi.

Použitie: Nadrobno nakrájané listy pridajte k polievkam, omáčkam, mäsu, hydine, baranine či divine. Všetkému dodá lepšiu chuť. Kuracia pečeň pripravená so šalviou lekárskou je skvelou delikatesou a zároveň liekom proti málokrvnosti. Zo šalvie sa dá dokonca pripraviť aj pečivo, bylinkové maslo.

Môžete ju jesť v surovom stave, uvarenú alebo vo forme čaju , 1xdenne. Podnecuje chuť do jedla.

Hildegarda radí: “Urob si zo šalvie prášok a jedz ho s chlebom. Zmierni to nadbytok škodlivých štiav v tele. Kto má nadbytok hlienu , alebo trpí zápachom z úst, nech si uvarí šalviu vo víne, precedí cez plátno a často to pije. Škodliviny a hlien sa obmedzí. Kto nemôže zadržať moč v dôsledku „studeného žalúdka“, nech si uvarí šalviu vo vode, scedí cez plátno, často pije teplé a uzdraví sa.“

Zdroj: Dr. Wighard Strehlow: Die Hildegard Naturapotheke 2012 Hildegard Heilkunde Von A-Z 1993

Dr.Gottfried Hertzka : Lekárna svaté Hildegardy 2005