Potraviny sú zdrojom našej energie. Význam správnej výživy poznáme i napr. v prísloví: „Človek je tým, čo je“. Hildegard popisuje s presnosťou ako nikto iný v západnom liečiteľstve liečivé sily v potravinách, ktoré nazýva „subtilitami“ (t.j. liečivá hodnota v prírodninách, ktoré Boh človeku poskytol k dispozícii vo stvoreniach).

Preto nám pripomína:„Vaše potraviny by mali byť vašimi liekmi“.

V Hildegardinej kuchyni nemusí byť človek majstrom kuchárom, aby bol úspešný. Nikto tiež nie je nútený k tomu, aby svoje stravovacie návyky hneď radikálne zmenil. Podstatou je, aby svoju stravu obohatil Hildegardinými potravinami. Hildegardina kuchyňa je jednoduchá, jej jedlá prinášajú do organizmu pokoj.

Pustite sa s nami do toho a používajte potraviny vhodné pre váš zdravotný stav, zmysluplne – podľa rád sv.Hildegard.

Liečivé sily v obilí

Špalda– podľa sv Hildegard najlepšie obilie (bližšie opísaná v článku-Dieta) . Špalda je najlepším liečivým prostriedkom pre udržanie čreva v optimálnom zdravotnom stave a k jeho ochrane pred chorobami.

Chráni pred chronickými (tzn.neliečiteľnými ) civilizačnými chorobami podmienenými stravou, k ním patria vedľa srdcového infarktu, mozgového infarktu, rakoviny, a reumatizmu i alergie na potraviny a chronické ťažkosti žalúdka a čriev, ako gastritis, colitis, Crohnova choroba alebo celiakia.

Špalda poskytuje dostatočné množstvo zásaditých látok ako sú draslík, horčík, vápnik, zinok a mnoho iných, ktoré udržujú stabilnú ph hodnotu a chráni organizmus pred prekyslením. Špalda napomáha dobrému prekrveniu, chráni sliznice, bráni zvýšenému zrážaniu krvi a tým pôsobí preventívne proti trombóze, embólii a arterioskleróze.

Už s pomocou jedného krajca špaldového celozrnného chleba je neutralizovaný dostatok žlčovej kyseliny, takže zmizne pálenie záhy a bolesť žalúdka.

Špaldou sú potrebné črevné baktérie tak dobre kŕmené, že produkujú všetko, čo človek potrebuje k životu. Tablety s obsahom vitamínov a minerálov sú teda pre nich zbytočné.

Liečivé sily v zelenine

Zelenina by nemala byť podľa sv Hildegard konzumovaná v surovom stave, pretože podporuje hnilobné procesy. Korenená, alebo tepelne upravená ľubovoľným spôsobom však rozvinie skutočne liečivé účinky .

Fenikel– zelenina- vhodný na jedenie bez obmedzenia, rozveseľuje, je bohatý na vitamíny a je najlepším prostriedkom proti prílišnému množstvu kyseliny žlčovej, ktorú Hildegard ako čiernu žlč považuje za príčinu väčšiny chorôb. Fenikel človeku dáva dobrú náladu, podporuje prekrvenie rovnako ako trávenie a tým bráni nepríjemnému zápachu z úst a poteniu.

Cícer– je vhodný pre zdravých aj pre chorých, lieči horúčku. „Kto má horúčku, nech opraží cícer nad čerstvým dreveným uhlím, zje ho a bude vyliečený“.

Tekvica– je dobrá pre zdravých aj pre chorých.

Zeler– vytvára u ľudí dobré šťavy, ale len vo varenom stave. Depresívni ľudia by sa mu mali vyhýbať. Pôsobí vďaka vysokému obsahu éterických olejov močopudne, odvodňuje a povzbudzuje krvný obeh. V éterických olejoch môžu byť i látky s ukľudňujúcimi účinkami.

Fazuľa– myslí sa len lúpaná suchá, nie struky, vhodná je pre zdravých mocných ľudí, stráviteľnejšia je však fazuľová múka ako celé zrná. Obsahuje cennú vlákninu, minerály a vitamíny. Svojím obsahom hodnotných bielkovín (všetkých osem esenciálnych aminokyselin ) je rovnako hodnotná ako mäso. Pri tráviacich ťažkostiach preto siahnite k fazule častejšie.

Cibuľa– vhodná je len varená, no bez ohľadu na to, ako je pripravená, ľudia chorí na žalúdok, by sa jej mali vyhýbať. Pôsobí proti infekciám, povzbudzuje sekréciu žalúdočných a slinných štiav, tvorbu tráviacich štiav, pôsobí proti nafukovaniu, znižuje hladinu cholesterolu.. „Konzumovaná za surova je cibuľa škodlivá a jedovatá, rovnako ako šťava z plevelu. Varená je zdravá, pretože svojou vlhkosťou znižuje obsah škodlivín. Pre ľudí, ktorí trpia zimnicou a horúčkou, je varená cibuľa (cibuľová polievka ) zvlášť vhodná. Ľudia s chorým žalúdkom majú ako zo surovej, tak i z varenej cibule bolesti žalúdka, pretože je príliš vlhká.“

Hlávkový šalát– je zdravý, len keď môže dlhšie postáť v náleve s kôprom, alebo octom a cesnakom. „Kto chce jesť šalát, mal by listy najskôr ochutiť kôprom, alebo octom, alebo cesnakom tak, aby mal šalát ešte pred jedením čas sa s týmto korením pripojiť. Pokiaľ ho človek je takto pripravený, posilňuje mozog a podporuje trávenie.“

Loboda– podporuje dobré trávenie.

Reďkovka– dobrá pre zdravých a tučných ľudí, keď ju 3 dni po zbere zahrnieme do vlhkej pôdy. Chorým a chudým ľuďom škodí. Pôsobí priaznivo na črevo, žlčník a pečeň, teda hlavne pri chronických ťažkostiach žlčových ciest a tráviacich problémoch doprevádzaných zápchou.

Petržlen– Osvieži človeka, naplní brucho, osoží a neškodí.

Cvikla– „Repa ťažko leží človeku v žalúdku, je však ľahko stráviteľná. Varená je lepšia ako surová, pretože takto nevytvára nijaké zlé šťavy. Červenú repu treba jesť, keď telesné šťavy vedú k tvorbe vredov, pretože cvikla ich odstraňuje. Ľudia,ktorí majú choré pľúca, si musia cviklu odrieknuť, pretože pľúca vyčerpáva“. Cvikla obsahuje ochranný prostriedok pre pečeň betain a imunitu posilňujúci betanin, červené farbivo (anthokyan) pôsobí ako zachytávač voľných radikálov. Hildegard doporučuje cviklu hlavne pri kožných problémoch, pretože môže zabrániť zápalom a spraviť jemné cievy v pokožke.

Mrkva– podusená je ľahko stráviteľná a vysokým obsahom pektínu chráni sliznicu žalúdka a čriev pred zápalmi, jej hodnotné vitamíny pomáhajú okrem iného pri slabosti zraku, minerálne látky (hlavne železo) chránia pred chudokrvnosťou.

Chren– má antibiotické účinky. V mokrom a studenom ročnom období ponúka zmes z nastrúhaných koreňov chrenu s práškom z galgantu (v pomere 1:1) účinnú ochranu pred chrípkou s kašľom , nádchou a chrapotom.

Liečivé sily v ovocí

Ovocie -až na niektoré výnimky- je znášané zdravými ľuďmi ako v surovom, tak i varenom stave. Chorí by ho mali kvôli lepšej znášanlivosti tepelne upravovať.

Jedlé gaštany– sú vhodné proti každej slabosti človeka- či už surové, varené, alebo pečené, sú dobrou potravinou i liečivým prostriedkom pre mladých i starých.

„Majú obrovskú liečivú silu a všetko, čo sa v plodoch nachádza, je potrebné proti stavom slabosti v človeku“. Jedlé gaštany sa osvedčili hlavne pri stavoch slabosti nervov, pečene, sleziny, žalúdka, srdca a obranného systému organizmu.

Jablká– sýtia a detoxikujú, pre zdravých sú dobre surové, varené i pečené. Pre chorých sú vhodné varené a pečené, za surova len vtedy, keď už majú vráskavú kožu.

Duly– dobré pre zdravých i chorých v surovom, varenom i sušenom stave, lebo pomáhajú vylúčiť z tela toxické látky.

Hrušky– bez výhrad len varené. Varené hrušky bez vody, v ktorej sa varili, napomáhajú trávenie. V surovom stave zaťažujú pľúca. „Kto chce jesť hrušky, povar ich vo vode, alebo usuš na ohni (sušené hrušky). Varené sú ešte zdravšie než sušené, často však ležia v žalúdku, pretože v ňom uvoľňujú všetku hnilobu, pričom napomáhajú dobrému tráveniu a hnilobu odvádzajú z tela“.

Mišpule– dobré pre zdravých i chorých, čista krv.

Šípky– sú veľmi bohaté na vitamíny a zvyšujú obranyschopnosť proti infekciám. Červené farbivo pôsobí protizápalovo, hlavne v prípade ťažkostí žalúdka a čriev, ako gastritis a colitis.

Drienky– sú dobré pre zdravých i chorých, čistia žalúdok a črevá.

Čerešne– pre zdravých sú neškodné. Chorí by z nich nemali jesť veľa, pretože môžu spôsobiť ťažkosti (bolesti žalúdka, nevoľnosť ). Keď tomu chceme zabrániť, mali by sme po väčšom množstve čerešní vypiť výdatný dúšok vína.

Černice– neublížia ani zdravému, ani chorému, sú ľahko stráviteľné.

Ďatle-dodávajú energiu ak sa jedia s mierou. Priveľa ďatlí spôsobuje ťažobu a dýchavičnosť.

Ríbezle– mali by sme ich používať len spolu s iným ovocím (napr. malinovo – ríbezľový lekvár). Hildegard ker čierneho ríbezla nazýva tiež „stromom pre kĺby“, pretože jeho plody chránia proti reumatizmu a predovšetkým proti „atrofii“ mozgu.

Maliny– Na základe dobrých vlastností, ktoré Hildegard konštatuje v prípade malinového kríka, môžeme predpokladať, že ani toto ovocie neuškodí.

„Kto má horúčku a odpor proti k jedlu, nech si mierne prevarí vo vode lístie z malín a nech ho vo vode nechá postáť. Z tejto vody nech pije ráno a večer za tepla a teplú vodu s prevarenou bylinou nech si položí na slabú hodinku na žalúdok. Nech to opakuje počas troch dní a horúčka mu opadne“.

Citróny– sú vhodné na okyslenie šalátov a prípravu citrónovej limonády proti smädu. „Ak človek je ovocie z tohto stromu, potláča to horúčkové šťavy“.

Sladké mandle– zaplňujú mozog. „Kto má prázdny mozog, špatnú farbu obličaja a bolesti hlavy, jedz často sladké mandle (5-10ks denne), tým si naplníte mozog a získate späť dobrú farbu obličaja. Avšak i ten, kto je nemocný na pľúca či pečeň, jedz často mandle surové či varené..“

Mäso, hydina a živočíšne produkty

Podľa sv Hildegard je významným liečivým prostriedkom taktiež mäso. S jeho pomocou môžu byť prirodzeným spôsobom odstránené slabosť, chudokrvnosť, nedostatok železa a infekčné choroby. Kupujte však mäso s druhového chovu (biologického).

Kozľacina– vhodná pre zdravých i chorých, kozie mäso lieči krehké vnútornosti a posilňuje žalúdok.

Baranina– dobrá pre zdravých i chorých. Barania pečeň čistí žalúdok, baranie pľúca zmierňujú kašeľ a astmu. Mäso z oviec odstraňuje stavy slabosti a pomáha pri kŕčových žilách. Jedzte vývary s trochou mäsa do zlepšenia stavu.

Jelenie– pre zdravých i chorých. Pečeň z jeleňa lieči dnu a prečisťuje žalúdok. Divočina je Hildegardou doporučovaná ako univerzálne diétne mäso, špeciálne pri problémoch žalúdka a čriev.

Srnčie– pre zdravých i chorých. Srnčia pečeň pomáha liečiť prekancerózne stavy. „Srnčie je jemné a čisté, zver rada prebýva v horách. Tam vyhľadáva byliny, ktoré rastú zo vzduchu, dobré a zdravé kŕmenie. Človek trpiaci predstupňom rakoviny, nech je i srnčiu pečeň, ktorá mu odstráni rakovinu a ak bude jesť často srnčie mäso, vyčistí mu žalúdok.“

Hovädzie a teľacie– vhodné len pre zdravých s dobrým krvným obehom. Pomáha človeku so stabilným krvným obehom pri artróze a bolestiach žalúdka a čriev. Zvlášť vhodný je vývar z teľacích nožičiek. Slabí ľudia so špatným prekrvením by sa však hovädziemu mali vyhýbať.

Divá hus– vhodná pre zdravých a chorých.

Sliepka– vhodná pre zdravých, pre chorých len vtedy, keď sa varí spolu s iným mäsom. Pečené kura je pre chorých absolútne nevhodné. Hydinová pečeň môže byť použitá k terapii porúch krvotvorby s chudokrvnosťou namiesto tabliet železa.

Vajcia– „Nemajú sa jesť vajcia všetkých vtákov, ktoré nie sú behavé a vedia rýchlo lietať. Vajcia domácich sliepok možno s mierou jesť .“ Kačacie a husacie vajcia si radšej odrieknime.

I tuky môžu byť zdravé

Maslo– konzumované s mierou je maslo najdôležitejším liečivým prostriedkom v prípade dýchacích ťažkostí, hlavne u starých a slabých ľudí. „Kravské maslo je liečivejšie ako z ovčieho a kozieho mlieka. Človek dýchavičný, ktorý kašle, alebo je v tele suchý, nech jedáva maslo, je vnútorne liečivé a osviežujúce, to znamená: osviežuje chorých (na pľúca) a chudých. Pre zdravého človeka, alebo takého , čo nemá veľa tuku, je maslo dobré a zdravé. Keď má však človek na tele tučné mäso, nech je z masla mierne, aby sa jeho choré mäso nestalo ešte tučnejším“ (Margaríny sa v Hildegardiných spisoch nespomínajú, ani sa teda pri príprave jedál nepoužívajú.)“

Rastlinné oleje– početné rastliny poskytujú esenciálne mastné kyseliny. Tieto oleje – za studena lisované- môžu nielen zlepšiť funkciu nervov, ale i znižovať hladinu cholesterolu v krvi. Patrí k nim: slnečnicový olej, olej z vlašských orechov, mandľový olej a olej z tekvicových jadier.

Syry, tvaroh– sú zdravými a chorými pri primeranej konzumácii znášané, avšak pridávajú na váhe. Ľuďom s nadváhou Hildegard radí siahnuť k mäkkému tvarohu, ľudia chorí na pľúca a náchylní k nachladnutiu by sa mali vyhýbať pokrmom zapečeným so syrom, pretože zahlieňujú.

Ryby

Ryby sú ľahko stráviteľné a hodia sa skvelo pre konzumáciu pri chudnutí, pretože „s rybami miznú kilogramy“. Ryby obsahujú cenné bielkoviny a hodnotné vyššie mastné kyseliny ( omega 3- rybí olej), mali by byť konzumované 1-2x do týždňa.

Sumec– vhodný pre zdravých i chorých. Sumčia pečeň prečisťuje žalúdok.

Šťuka– vhodná pre zdravých i chorých. Pečeň šťuky napomáha dobré a ľahké trávenie.

Ostriež, plotica, hrebenačka, pstruh potočný, kapor , veľryba– vhodné pre zdravých i chorých.

Pri používaní všetkých ostatných druhov ovocia, zeleniny, mäsa a rýb sú určité obmedzenia, niektoré druhy sú pre človeka dokonca škodlivé ( pozri článok – „Škodlivé potraviny“ ).

Koreniny

Hildegard doporučuje cielené používanie korenín ako lieku, ochucovadla a lieku podporujúceho trávenie. Napomáhajú prijatiu účinných látok z potravín v tele, niektoré sú naviac schopné povzbudzovať sliznice ku zvýšenej sekrécii, takže tráviace šťavy lepšie prúdia a je povzbudzované prekrvenie.

Mäta roľná– nasurovo i vo varených jedlách ako korenina na mäso a ryby, podporuje stolicu, pomáha pri poruchách trávenia.

Mäta vodná– nasurovo i vo varených jedlách zmierňuje dýchavičnosť, ktorá má korene v nestriedmosti v jedle a pití.

Bazalka– ako korenina sa neuvádza

Palina– varená v prívarkoch a mäsových jedlách lieči chorý žalúdok a vnútornosti.

Anacyklus lekársky– nech sa v akejkoľvek podobe použije, nasucho alebo v jedle, je užitočný a dobrý tak pre chorých, ako aj zdravých ľudí. Keď sa je často, vyháňa chorobu a zabraňuje ochoreniu. U zdravého človeka zmierňuje hnilobné procesy a rozmnožuje dobrú krv, stará sa o dobrý rozum, slabým znovu dodáva silu, dbá na dobré trávenie, zmierňuje tvorbu hlienov v hlave a lieči zápal pohrudnice.

Saturejka– nasurovo posilňuje človeka, ktorý má slabé srdce a žalúdok. Smutných rozradostňuje , lieči a zjasňuje oči človeka.

Žihľava– pomáha pri zahlienení žalúdka, gastritíde, na jar na kúru k prečisteniu krvi . Z čerstvej žihľavy (mladé výhonky ) je možné dokonca pripraviť šalát.

Kôpor– varený potláča dnu, čerstvý človeku nie je na úžitok, robí ho smutným.

Origanum (pamajorán)- podľa Hildegard je ako korenina nevhodný, lebo človeka robí chorým.

Fenikel– na hocijaký spôsob použitý, robí človeka optimistickým, dodáva mu príjemné teplo, dobrý pot, peknú farbu tváre a podporuje dobré trávenie.

Galgan– „Kto má bolesti srdca alebo srdce má slabé, nech jedáva dostatok galganu“. Môže sa uplatniť v mäsových jedlách, má ostrú chuť.

Žltý horec– „Kto má bolesti srdca, pocit, akoby mu srdce už sotva viselo na vlásku, nech si pridáva horcový prášok do polievok, to mu srdce posilní.“

Klinčeky– sú u Hildegard liečivým prostriedkom proti šumeniu v ušiach, boleniu hlavy, vodnatieľke, dne a čkaniu. Odporúča sa užívať denne ( 2-3x denne požuť 2-5 klinčekov)

Ďumbier– „Kto je úplne telesne vyčerpaný, blízko smrti, nech užije nalačno ďumbierový prášok v polievke a nech ho párkrát zje na chlebe a bude sa mu vodiť lepšie. No len čo sa bude cítiť lepšie, nesmie viac z neho jesť, aby mu neuškodil. Zdravých a tučných ľudí ohlupuje, robí ich lenivými a pažravými (nestriedmymi).“ („Ďumbier je bravčovina medzi koreninami.“)

Cesnak– treba jesť nasurovo, pretože keď je uvarený, je ako pokazené víno. Treba ho jesť s mierou, aby sa krv príliš neprehriala. Používa sa k obrane pred infekciami, pri poruchách hojenia rán, je používaný dokonca k liečeniu tumorov, znižuje krvný tlak a cholesterol a tým znižuje riziko srdcového infarktu..

Piepor kubébový– „Jedenie zmierňuje u človeka žiadostivosť, ale rozradostňuje ducha, dodáva čistý rozum a vedomosti, čistí a rozjasňuje.“

Ligurček– nie je pre človeka veľmi škodlivý, ak sa pridá k iným koreninám.

Muškátový orech– otvára srdce, očisťuje zmysly a dáva dobrý rozum.

Rasca– „Pre človeka , ktorý je dýchavičný, je dobrá, užitočná a zdravá, no práve tak i pre zdravého, pretože mu prepožičiava dobrý rozum a tomu, kto je priveľmi horúci, dáva mierne teplo. Inak chorým a ľuďom s bolesťami srdca je na škodu. Človek, ktorý chce jesť varený , alebo vyprážaný syr, nech si ho posype rascou, aby nedostal z neho bolesti.“ (Pri neznášanlivosti na syr.)

Petržlen– nazeleno je lepší a užitočnejší ako varený. Zmierňuje horúčku, ale duch človeka je z neho ťažkopádny.

Korenie– pomáha pri nechutenstve. „Jesť mnoho korenia človeku škodí a vyvoláva zápal pohrudnice. No ak je niekto chorý na slezinu a jedlo sa mu protiví, mal by korenie jesť v nejakom jedle spolu s chlebom, na slezinu sa mu uľaví a odpor k jedlu mu prejde.“

Tymian (materina dúška)– „ Kto má choré mäso, ktoré akoby bolo zapálené od svrabu, nech si mäsité i zeleninové pokrmy často korení tymianovým práškom. Jeho mäso sa vnútorne vylieči a očistí.“ ( Vyrážky akéhokoľvek pôvodu.)

Šalvia– nazeleno i uvarená je osožná proti škodlivým šťavám. Jedenie chleba s listami  šalvie, alebo posypaného šalviovým práškom zmierňuje zlé šťavy.

Soľ– „Keď človek je pokrmy bez soli, robí ho to vnútorne vlažným, kto však solí umiernene, toho vnútorne uzdravuje a posilňuje. Keď však niekto jedáva priveľmi solené jedlá (soľ preráža), toho robí vnútorne suchým a škodí mu. Soľ totiž padá na pľúca ako piesok, pretože si vyžaduje vlhkosť a robí pľúca dýchavičnými. Do istej miery škodí aj pečeni, hoci tá je mocná a dokáže zvládnuť aj soľ. Preto sa každý pokrm musí soliť tak, aby viac vynikala chuť jedla než chuť soli v ňom.“

Pažítka– nazeleno zdravým neškodí. Chorým ju treba uvariť, aby sa choroba neprehlbovala.

Horčica– Táto bylina nie je vhodná na jedenie. „Jej semeno iným jedlám dodáva chuť. Chorému, slabému a studenému žalúdku nie je na prospech. Silný žalúdok si s ňou poradí. Nepodporuje však ani správne trávenie, ani človeka neprečisťuje.“

Vínny ocot– „Tento ocot povstáva z vína, preto sa hodí k všetkým jedlám. Keď sa k pokrmom pridá tak, že im neodoberie vlastnú chuť, ale že si ho v ich chuti trochu uvedomujeme, vtedy ocot prečisťuje, užitý s trochou jedla usporadúva neporiadok v človeku a mierni šťavy v ňom a jedlo sa správne spracuje. Keď sa však jedlo ochutí takým množstvom octu, že jeho chuť prekrýva všetko ostatné, potom škodí a ten, kto je takéto jedlo, nemôže ho poriadne stráviť.“

Yzop– varený a potlčený na prášok je užitočnejší ako zasurova, čistí chorú a páchnucu penu na šťavách a je užitočný vo všetkých jedlách. Mierne prečisťuje pečeň a pľúca.

Škorica– škorica obsahuje veľmi mocné sily, zmierňuje zlé šťavy a podporuje v človeku tvorbu dobrých štiav.

Sladidlá

Cukor– Hildegardina zdravoveda nevylučuje cukor z bežnej dennej konzumácie, používa sa na prípravu jedál, ba aj ako liečivý prostriedok. Na sladenie uprednostňujeme cukor z cukrovej trstiny, ktorý nie je priemyselne upravovaný. Na dennú potrebu môžeme použiť aj repný cukor, ale nezabudnúť na správnu mieru. Pokiaľ ide o správne dávkovanie, mať na pamäti Hildegardinu radu, ktorú nám dala na používanie korenín, soli a octu: „Len toľko, aby jeho chuť neprerážala a nevynikala nad chuťou osladeného pokrmu.“ Ako liečivý prostriedok, alebo ako prídavok k liečivým prostriedkom používame bez výnimky surový trstinový cukor.

Med– „Človek, ktorý je tučný a má tučné mäso a pritom často jedáva med, pripravuje si v tele hnilobu. No neškodí tomu, kto je chudý a s medom varí.“ Med je teda pre tučných ľudí nesprávny, no takisto aj pre suchých a vycivených ľudí, keď ho varia (zohrievajú ako sladidlo vo varených a pečených pokrmoch). Pre ľudí, ktorí nie sú ani tuční, ani príliš chudí, neplatia nijaké obmedzenia. Med by sme nemali používať ako každodenné sladidlo, vždy by mal ostať niečím cenným, vzácnym a mali by sme s ním zaobchádzať s mierou.

Nápoje

– aj tu platí to, čo v celej Hildegardinej zdravovede- schopnosť nájsť a dodržiavať správnu mieru. Zásadne by sme mali pri každom jedle piť, lebo to okrem iného ovplyvňuje správne trávenie.

Pivo (špaldové)- „Pivo robí mäso človeka tučným a jeho tvári dodáva peknú farbu vďaka sile a dobrým šťavám obilia.“

Víno (riedené vodou)- „Víno (pité s mierou) lieči človeka a dodáva mu radosť svojím zdravým teplom a svojou veľkou silou… Človek, ktorý chce piť dobré, silné víno, má si ho zmiešať s vodou, aby sa jeho sila a teplo trochu zmiernili.“

Feniklový čaj– „Fenikel v hocijakej podobe, či už v jedle, alebo v nápoji, dodáva človeku radosť… podporuje dobré trávenie… Aj jeho semeno je pre zdravie človeka užitočné.“

Šalviový čaj– „…je nápomocný proti chorobným šťavám, pretože je suchý.“ Odporúča sa na slabý žalúdok a slabý mechúr i na celkovú detoxikáciu. Šalviový čaj by sa nemal piť dlhší čas vo väčších dávkach, alebo dokonca denne ako bežná čajovina, aby sa zabránilo možnej precitlivenosti naň.

Špaldová káva (z opraženej špaldy)- „Špalda je dobrá a mierna, nech ju ľudia jedia v hocijakej podobe, či už ako chlieb, alebo na iný spôsob.“ Podporuje trávenie.

Ovocné a zeleninové šťavy– „Keď človek často pije nápoje, ktoré obsahujú určitú šťavu, napríklad šťavu záhradných bylín a ovocia, bez toho, aby k nim zajedal chlieb, môžu mu tieto šťavy privodiť bolenie hlavy, ktoré však zasa rýchlo prejde.“

Mlieko– „Kravské, kozie, ovčie a vôbec všetko mlieko je v zime zdravšie ako v lete. Zdravým letné mlieko škodí, chorí a slabí sa ním môžu trošku posilniť. No aj pri pití mlieka v zime sa odporúča určitá „detoxikácia“. Pre zdravých: Pridať do mlieka sušené korene žihľavy. Pre chorých: Mlieko uvariť a vložiť doň sušenú žihľavu.

Minerálne vody– Pre ich rozmanitý obsah a rozličnú jemnohmotnú spôsobilosť, ktorá je silne závislá od jednotlivých druhov i ročných období, ich nemožno bez obmedzenia odporúčať. Kto si minerálku predsa nechce odrieknuť,môže v lete piť pramenistú vodu chudobnú na sodík a oxid uhličitý. O pití vody u sv Hildegard čítame: „V lete, keď je človek vnútorne veľmi teplý a pritom telesne zdravý, mal by piť mierne vlažnú vodu a hneď nato by mal trochu chodiť sem a tam, aby sa chodením zohrial. To je pre telesné zdravie (pre telo zdravého mocného človeka v lete) vhodnejšie, ako keby pil víno. Kto je však telesne slabý, nech v lete pije víno zmiešané s vodou, alebo pivo, lebo ho to lepšie osvieži (postaví na nohy), ako keby pil len (čistú) vodu.“

Bibliografia