– jedným aspektom diéty je zdravá výživa človeka. Hildegard píše o tzv. jemnohmotných prvkoch, tajuplne pôsobiacich silách obsiahnutých v rastlinách i zvieratách – používa pre ne pojem subtilnosť. A práve tieto prírodné sily môžu pôsobiť na ľudské zdravie priaznivo alebo škodlivo, choroboplodne.

– človek je zdravý, pokiaľ sú jeho šťavy v správnom vzájomnom pomere a preto sa má stravovať tak, aby jeho šťavy ostali v tejto vzájomnej rovnováhe, t.zn. uprednostniť potraviny, ktoré zdravie podporujú a vylúčiť potraviny, ktoré zdravie narúšajú.

– zrejme najlepším a najuniverzálnejším potravným článkom je pre človeka špalda, teda špaldová pšenica (Triticum spelta). Hildegard o nej píše: „Špalda je najlepším druhom obilia, je teplá, mastná a mocná a je jemnejšia ako ostatné druhy obilia, tomu kto ju je, dáva správne mäso a správnu krv, robí zmysly i dušu človeka radostnými. Na ktorýkoľvek spôsob ju ľudia jedia, či už ako chlieb, alebo v iných jedlách, je dobrá a jemná.“

Keď je niekto chorý a pre chorobu nemôže jesť „vezmi celé špaldové zrná, uvar ich vo vode, pridaj tuk alebo vaječný žĺtok, aby to bolo chutnejšie a daj z toho jesť chorému, toto jedlo ho vnútorne vylieči ako dobrá liečivá masť“.

– nijakému inému druhu obilia Hildegard nepripisuje toľké dobré vlastnosti, jej dietetika buduje predovšetkým na výžive špaldou. Nech je spôsob jej prípravy hocijaký, každý má na človeka priaznivé účinky. S pokojným svedomím môžeme použiť aj najemno vymletú múku, ak máme odpor k celozrnným výrobkom. Pri prechode na Hildegardinu dietu teda dôsledne nahradíme iné druhy obilnín- pšenicu, raž, ovos a jačmeň- špaldou, pretože špalda je najlepšia obilnina pre ľudskú výživu.

Špalda – je univerzálnym prostriedkom proti nedostatočnému prekrveniu, na nervovú výmenu látok, dodáva silu svalom , väzivám ,spojivám a pletivám…

„… Špalda je najlepšia obilnina” 

– má najlepšie, najpríjemnejšie a najprospešnejšie jemnohmotné vlastnosti (subtilnosť) pre človeka, nijaký iný druh obilia nie je lepší

– k necnostiam modernej výživy patrí pomiešať veľa druhov obilia a napiecť z tejto zmesi chlieb

– keby sme sa stravovali podľa Hildegardinej zdravovedy, budeme jesť buď špaldový chlieb či už celozrnný alebo biely ( a nekaziť ho pridaním iných obilnín, keď je bez nich najlepší a najzdravší) alebo čistý celozrnný pšeničný chlieb ( bez prídavku ľanových semiačok ).

„…je teplá..” 

Ľuďom, ktorým organizmus je zle prekrvený, špalda dopomáha rýchlo zasa nadobudnúť teplé telo. Tento výhrevný účinok sa osobitne rýchlo ukáže po teplej špaldovej polievke.

„ …je mastná…“ 

Pre nervovú výmenu látok a odovzdávanie nervových podnetov má tuk mimoriadny význam. Nervy sú obalené v myelínových puzdrách drobulinkých vankúšikoch tuku. U človeka, ktorého myelínové puzdrá sú veľmi tenké, impulzy v nervovom systéme prebehnú rýchlejšie. V dôsledku toho je tento človek „nervóznejší“ ako iní ľudia. Keď takýto človek urobí základom svojej výživy špaldu, jej obsah tukov obalí jeho myelínové puzdrá a postará sa tak, aby mal lepšie nervy.

Nie nadarmo vravieval Caesar: „Obklopte ma tučnými ľuďmi“. Aj on vedel, že ľudia s vankúšikmi sú pokojnejší a nestratia tak ľahko nervy.

„…je mocná…“ 

Špalda zásobuje celé telo energiou. Nielen svalové tkanivá, ale aj väzivá a podporné tkanivá, nervové bunky, vnútorné a zmyslové orgány, každú jednotlivú ľudskú bunku človeka špalda posilní zvrchu až nadol, zvnútra až von.

„…je jemnejšia ako ostatné druhy obilnín…“ 

Keď jeme špaldový chlieb, či už celozrnný, alebo z bielej špaldovej múky, alebo špaldový suchár, cítime , akú dobrú a príjemnú chuť má táto obilnina.

„…tomu, kto ju jedáva, dodáva správne mäso…“

Nikto sa nemusí obávať, že bude mať z výlučne špaldovej výživy nadváhu, pretože mäso, svalstvo, úpony a podporné tkanivá, všetky orgány dostávajú proporcionálne správnu zdravú a plnohodnotnú výživu, ktorá celý organizmus tak posilní, že môže optimálne spĺňať svoje funkcie.

„…a dobrú krv…“ 

Aj krv, ktorá je u mnohých ľudí preťažená tukmi, dostane správne zloženie. Výživa špaldou, kombinovaná s Hildegardinou diétou, je prevenciou proti zvýšeniu cholesterolu v krvi a iným anomáliám jej zloženia.

„…a človeku dáva radostnú myseľ a dušu…“ 

Špalda je psychofarmakum prvého stupňa, bez škodlivých vedľajších účinkov, je najlepším prostriedkom na vyjasňovanie nálady. Aj tu platí, kto neverí, nech sám skúsi.

„…a nech by ju človek jedol na hocijaký spôsob…“ 

Či je varená, alebo surová, použitá ako celé zrná, ale celozrnný šrot, jemne či hrubo mletá, ako špaldová krupica, či otruby, alebo ak vysoko-vymletá jemná biela múka – vždy si zachová svoj ozdravný účinok.

„…či ako chlieb alebo iné jedlo…“

Či ako špaldový chlieb, koláč, múčnik, ako závarka do polievky (omeleta, halušky zo špaldovej krupice, rezance so špaldovej múky i celé varené špaldové zrná ) – špalda je a ostane dobrá a nech ju konzumujeme na hocijaký spôsob, poslúži zdraviu.

„…je dobrá a jemná…“ 

O špalde sa hovorí, že je to „ predĺžené materské mlieko“, keďže je to optimálna výživa rovnako pre zdravých alebo chorých, pre starých i mladých, tak ako materské mlieko pre dojča. Použitie špaldy v kuchyni je veľmi jednoduché.

Krátko spomenieme aj najdôležitejšie vlastnosti ostatných obilnín:

– pšenica – je vhodná pre zdravých i chorých, ale len celozrnná muka a to na pečenie,teda na chlieb, koláče a pečivo. Najemno vymletá múka človeka zahlieňuje a nemala by sa používať.

– raž – je vhodná len na chlieb, pre zdravých ľudí je dobrá na jedenie, dáva silu. Chorým a ľuďom so slabým žalúdkom však trávenie raže môže spôsobovať ťažkosti.

– ovos – je vhodný pre zdravých i mierne chorľavých ľudí, ktorý majú dobrý krvný obeh. Dáva zmyslové radosti, čistý jasný rozum, dobrú farbu a zdravé mäso. Pre chorých ľudí s poruchami krvného obehu nie je vhodný, preto by sme chorým nemali dávať polievku z ovsených vločiek.

– jačmeň – nie je vhodný na jedenie, spôsobuje zdravotnú ujmu zdravým i chorým.

Bibliografia