Najväčší rozdiel, medzi Hildegardinou náukou o liečení a klasickou medicínou, spočíva v zdroji poznatkov, týkajúcich sa pôsobenia liekov, látkovej premeny a celkovej podstaty človeka… Klasická medicína sa opiera výlučne o vyhodnotenie údajov a faktov, získaných na pacientoch a pokusných zvieratách /=medicína dôkazov/, pričom Hildegardina zdravoveda sa opiera o jej vlastné vízie.

Druhý bod, v ktorom sa tieto medicíny odlišujú, je spôsob liečenia. Pod Hildegardinou zdravovedou sa rozumie komplexné liečenie tela i duše. Nie je síce príliš vzdialená dnešnej medicíne a jej rozširujúcej sa orientácií na psychosomatické ochorenia, jej základom je však snaha o zistenie a liečbu vzniku a príčiny choroby, odlišnými spôsobmi- napríklad pôstom.

Príčinou choroby totiž môžu byť veľmi často aj necnosti, neresti, zlé návyky človeka, alebo iné negatívne duševné sily / hnev, nespravodlivosť, hašterivosť, klamstvo, tvrdosť srdca, nedôvera, závisť, pýcha…/ a toto už klasická medicína neskúma ani nelieči.

A v poslednom, treťom bode, sa odlišujú v rozdielnom pohľade na potraviny, ktoré konzumujeme. Klasická medicína si v náuke o výžive stanovila presne analyzovať každý potravinový článok. V týchto analýzach sa exaktne určuje spaľovacia hodnota, teda energia, ktorú môže telo získať z tej, či onej potraviny, obsah minerálnych látok, vitamínov a iných zložiek. Klasifikácia potravín teda vychádza z takto získaných hodnôt. Napríklad potravina, ktorá má vysoký obsah vitamínov, sa hodnotí ako vysoko hodnotná a automaticky sa odporúča.

V Hildegardinej náuke o výžive, sa na výber potravín uplatňujú iné kritériá. Neriadime sa laboratórne získanými hodnotami a údajmi o potravinách, ale orientujeme sa podľa spisov sv. Hildegard. V nich sa nehovorí ani o vitamínoch, ani o obsahu minerálnych látok, ale pri každej rastline, pri každom zvierati sa opisuje jeho vnútorná účinnosť. Táto sila pôsobí na človeka užitočne, alebo škodlivo.

O akú „ účinnosť“ môže ísť? Pre pochopenie uvedieme malý príklad:

O jahodách Hildegard píše:“ Bylina, na ktorej rastú jahody, je skôr teplá ako studená. Človeka, ktorý by ju konzumoval, by zahlienila, preto ako liečivý prostriedok nie je vhodná. Plody, teda jahody, takisto vyvolávajú zahlienenie v človeku, ktorý ich je, preto nie sú vhodné na jedenie ani pre zdravých, ani pre chorých, lebo rastú tak blízko pri zemi, a navyše priam v hnilobnom ovzduší. “ Klasická medicína odporúča jahody ako súčasť jarnej kúry, pretože veľmi dobre odvodňujú organizmus, majú veľa vitamínu…

Ako vidíme, Hidegardina zdravoveda a klasická medicína sa v niektorých podstatných bodoch odlišujú, hoci majú na zreteli ten istý cieľ: pomôcť chorému človeku a zmierniť jeho utrpenie. Klasickú medicínu však potrebujeme a to nielen pri úrazoch a chirurgických zákrokoch. Veľký význam má v oblasti hygieny, pri boji s epidémiami, vo všeobecnej zdravotnej prevencii, pri včasnom rozpoznávaní chorôb a ich liečbe a v mnohých iných oblastiach. Predovšetkým pri primárnom ošetrení nebezpečných zranení, má prírodná medicína pomerne zviazané ruky.

Žiadúce by bolo teda partnerské spolupôsobenie klasickej medicíny a Hildegardinej zdravovedy , veď zdravie je to najcennejšie v živote, čo máme a o jeho podporu a zachovanie nám všetkým spoločne ide. Porozmýšľajte preto aj Vy, či sa nevyplatí vyskúšať to spolu s nami.

Bibliografia